Voľby sa blížia

Voľby do národného parlamentu sa konajú každé štyri roky. Ja mám 22 rokov, za chvíľu to už bude o rok viac. Tieto voľby boli teda prvé, ktoré som absolvovala ako hrdý volič. Prvé voľby, pri ktorých som mohla vôbec voliť. Ale ani sama som nevedela, že koho mám voliť. Nikto mi neporadil a málo kto je ochotný sa s vami na túto tému baviť bez nejakých osobných preferencií.
Predvolebné diskusie o svojich sympatizantoch dávajú zabrať každému človeku. Hájiť svoje názory, že sú tie najlepšie, to je cesta do pekla. Nikoho nemusíte presviedčať, že ste volili správne a určite sa ten druhý mýli. Každý má na to iný názor.
Ja len viem, že dnes, teda tento rok, keď pôjdem voliť, tak si dám poradiť od veľmi blízkej osoby. Od môjho manžela. Politika je totiž niečo, čo mňa nikdy nezaujímalo a pravdepodobne ma to ani nebude zaujímať. Keďže som ju nesledovala od samého začiatku všelijakých machinácii, tak sa to už asi ani neoplatí začať sledovať, pretože nebudem dostatočne objektívna. Toľko času na preštudovanie všetkého nemám, takže som si vybrala túto cestu. Ja mám tiež svoje kvality, v ktorých viem svojmu manželovi poradiť a on mi poradí pri výbere toho správneho kandidáta do parlamentu. Dôverujem mu a verím, že vyberie správne. Potom na základe odporúčania môjho manžela budem voliť. Nie každý sa musí do tejto témy rozumieť alebo sa v nej vyznať. Preto by sme mali dostatočne dôverovať svojim blízkym, ktorých názor si ceníme. Nie je jednoduché získať nadhľad, ale určite to za to stojí. Pre mňa je téma politiky dosť nudná a nebaví ma sledovať hnusných politikov ako si nás chcú získať. Aj tak sú falošní a neverím nikomu z nich. Manžel už zhodnotí riziko, ktoré plynie z jednotlivých volieb daných politikov a vyberie nám správneho kandidáta. Ja v tom nevidím význam, aby chodili voliť všetci a všetci sa orientovali v politike. Veď je toho tak veľa na každého občana a ešte im pridávajme takéto starosti. Mali by byť iba určitý zástupcovia a tí by mali voliť za nás občanov.